ahoj ivka, hlasim sa..ja uz nemam otca, a zvladli sme to, myslim organizacne, podla mna dobre.
odobierku sme nemali, pretoze sme ju vobec nechceli. ale keby sme aj chceli, tak v takejto situacii sa podla mna velmi nehodi, lebo zijucemu rodicovi by mohlo prist luto, ze uz tam s nim nie je ten druhy.. ale to zavisi aj od toho, aku mas ostatnu rodinu. ak mas nejake tety a babicky, tak by v tom ocino pri odobierke nebol sam..tak pripadne porozmyslaj, ci ju nevynechat.
do kostola sme vosli spolu so snubencom, takze sa nikto nezamyslal nad tym, ze ma nevedie otec. dalo by sa to vyriesit aj tak, ze by som poziadala braska alebo bratranca alebo pripadne dobreho kamarata-ale my sme sa rozhodli, ze ist spolu bude lepsie. nikto s tym nemal problem, a keby aj mal.. :-). dnes uz vela parov chodi do kostola spolu, aj ked maju oboch rodicov.
no a na hostine to bolo tak, ze pripitok mal najprv zenich, a v ramci neho sa podakoval nasim najdrahsim, aj tym, ktori uz tu nie su..a potom pokracoval iba otec zenicha. sedeli sme tak, ze zenich mal vedla seba svojich rodicov a ja svoju mamu. keze miest bolo pri hlavnom stole 6, jedno na mojej strane bolo prazdne..a vobec to nevadilo. kazdy vedel, preco je prazdne, nikto sa tym nezaoberal.
pri prvom tanci sme boli samozrejme najprv s manzelom, on potom vzal moju mamu a ja jeho otca. jeho mamina sa zamiesala medzi kamaratov, ktori stali okolo, a zenich si ju po chvili povykrucal tiez :-). jeho tatino potom tancoval s mojou mamou a mna uz vzali do parady kamarati a zvysna rodina, proste sa to celkom prirodzene rozbehlo samo. no a potom a pomiesalo osadenstvo stolov a tancoval kazdy s kazdym, ako na spravnej svadbe ;-) a vsetko bolo v poriadku.
najhorsie su chvile pocas obradu, ked si spomenies na tych, ktori by tam chceli a mali byt s tebou a uz nemozu..to je hrozne smutne a mna stalo strasne vela sil nerozrevat sa na cely kostol. vtedy som sa snazila mysliet na vsetky mozne hluposti a nezmysly, len aby som sa odputala. pomohlo. a len ten, kto pocit zo straty blizkeho zazil, pochopi, ake tazke je prezivat taky vyznamny den bez neho a este sa pritom usmievat..
moc ti drzim palce a zelam bezproblemove pripravy a napriek vsetkemu krasnu svadbu.
Dakujem Ti za tak dlhy text, uz len ked som ho citala som mala slzy v ociach takze ja si to teraz naozaj neviem predstavit ale ako Ty pises vsetko sa da zvladnut, svadbu si planujem sama a maminka mi velmi chyba teraz stale netusim ako to vsetko urobim pretoze je to dost vycerpavajuce a snazim sa pripravit na to vsetko aj na kostol aj na hostinu aj na ten prihovor ale makeup si urcite rozmazem ked ktomu pride. Niekedy sa citim uplne bezradne lebo ani neviem kde zacat stou svadbou tak citam taketo fora a potom som uz uplne pomylena pretoze je tu tolko malickosti o ktorych som ja npr ani nerozmyslala :) clovek si potom ani nevie vybrat a zvlast ked ja som vzdy dala len na moju maminku co mi poradila ona teraz to bude o to tazsie. Tak este raz dakujem za odpoved s pozdravom Iva:)